Filozoficko-etická analýza diela F.M. Dostojevského: Diablom posadnutí

Túto tému som nevyberala ja. Ona si vybrala m¿a ako vlastnú prítomnos¿ v obraze sú¿asného stavu sveta. Zápas o v¿e¿uské hodnoty nebol nikdy tak potrebný ako v 21. storo¿í. V dne¿nom globalizovanom a postglobálnom svete, ke¿ v nevidite¿nej vízii informänej kultúry vzdávame sa ¿udského videnia, cítenia i vedomia, lásky. Atomizovaný stav sveta zobrazil F. M. Dostojevský v románe Besy (1872). Nie náhodou ho myslitelia a teoretici nazvali vizionárom a prorokom. Jeho hrdinovia tie¿ chcú zmeni¿ svet pod¿a vlastných individualistických predstáv, vychádzajúc z axiómy Nietzscheho: Ak niet boha, v¿etko je dovolené. Ignorujú zákony prírody, vesmíru, spolubytia, vytvárajú svojho individuálneho boha - Nad¿loveka. V Dostojevského ¿loveku prebýva dobro i zlo. Podstatu ¿loveka Dostojevský o¿ivil vierou v ¿loveka, ktorý má v sebe bo¿í princíp. Román Besy kon¿í tragicky. Je výzvou k naliehavému zamysleniu sa ¿udstva i kädého z nás: Chceme Vzkriesenie alebo Apokalypsu?