{"product_id":"istoriq-zemli-nowaq-traktowka-von-boris-nazarow","title":"Istoriq Zemli: nowaq traktowka","description":"\u003cp\u003eOkolo 2 mlrd. let nazad na orbite 420 mln. km ot Solnca, mezhdu Marsom i Jupiterom proizoshlo Sobytie ¿ stolknulis' dwe planety. Poterqw skorost', kom razbitoj planety po plawnoj snizhaüschejsq spirali poplyl k Solncu. Za wremq poleta iz kory razbitoj planety obrazowalas' wytqnutaq «kometa», kotoraq 570 mln. let nazad stala napolzat' na orbitu Zemli so storony bywshego Sewernogo polüsa w seredine Tihogo okeana, odnowremenno kak i Zemlq obraschaqs' wokrug Solnca protiw chasowoj strelki. Vperedi letel samyj bol'shoj asteroid. Zemlq, nahodqs' blizhe k Solncu, imela chut' bol'shuü orbital'nuü skorost', i ona obgonqla «kometu» na 1 oborot w srednem za 57 mln. let. Zemlq 11 raz podlezala pod nemnogo prodwinuwshuüsq za äto wremq «kometu». Ocherednaq golownaq chast' grunta wypadala na Sewernyj polüs i prowaliwalas' w mantiü Zemli, uwelichiwaq ee ob#em. Obrazowawshiesq kontinenty radial'no rashodilis' po mantii, obrazuq okeany. Pri kazhdoj katastrofe Zemlq menqla swoj oblik: wyrawniwalis' ili stanowilis' kruche prezhnie, obrazowywalis' nowye skladki gor, wydawliwalis' diapiry, izliwalis' trappy po wsej Zemle. Yadro razbitoj planety stalo Lunoj. Jeto Sobytie dokazuemo i ego neobhodimo osoznat', ponqt' i prinqt'.\u003c\/p\u003e\u003cdiv class=\"aw-variant-hidden-subtitle-div\" id=\"aw-variant-subtitle-9783659432651\"\u003e\u003ch3\u003e\u003c\/h3\u003e\u003c\/div\u003e","brand":"Libri","offers":[{"title":"Softcover - 9783659432651","offer_id":39448276697181,"sku":"9783659432651","price":54.9,"currency_code":"EUR","in_stock":true}],"thumbnail_url":"\/\/cdn.shopify.com\/s\/files\/1\/0940\/0622\/files\/8b150ef1-3d71-47f5-91cb-d883e40b982c.jpg?v=1773121181","url":"https:\/\/shop.autorenwelt.de\/products\/istoriq-zemli-nowaq-traktowka-von-boris-nazarow","provider":"Autorenwelt Shop","version":"1.0","type":"link"}